Nezapomenutelné kázání neznámého kněze - Ľubomír Rób

Moje prvé stretnutie s ešte vtedy kňazom Róbertom Bezákom na Starých Horách:

Syn navštevoval arcb. gymnázium a spolu s pani profesorkou boli na výlete na pútnickom mieste Staré Hory. Čo bolo spojené i s návštevou svätej omše v miestnom kostole. Syn je imobilný, preto bola potrebná moja i manželkina prítomnosť. Svätú omšu celebroval pre mňa úplne neznámy kňaz, jeho kázeň ma veľmi zaujala. Hovoril o dobru medzi ľuďmi a k ľuďom. Najprv musí byť človek dobrým človekom, až potom je nádej, aby bol aj dobrým veriacim. Keď sme opustili priestory kostola, oslovil som manželku a vravím jej, toto je kňaz, ktorý je schopný osloviť ľudí dnešnej doby.
A stalo sa, stal sa arcibiskupom v našom kraji, čo ma veľmi potešilo. Jeho aktivity sa veľmi približovali mojim predstavám pre zjednotenie komunity všetkých ľudí dobrej vôle. Tak ako v mojom detstve zažiaril veľký vzor láskavého človeka a jeho ideály Alexander Dubček a poznamenal navždy môj celý život. To pre mňa znamená tento biskup a človek so svojimi ideálmi hľadania a budovania spoločnosti dobrých ľudí, lebo zlí ľudia dobrú spoločnosť nikdy nevytvoria. Čo má zotlieť nech zotlie v prach zabudnutia navždy a to zdravé nech rastie do vône a krásy kvetu v ľudskej pamäti.