Mali sme OTCA arcibiskupa... - Monika Kopecka

Raz mal sv. omšu v našej dedine kvôli otvoreniu celoslovenského turnaja miništrantov v sálovom futbale. Po omši kopa detí obliehala faru. Keď vyšiel a deti mu povedali, že ho čakajú, lebo sa s ním chcú odfotiť, bez otáľania a pozerania na hodinky s nimi prešiel do parčíku pri kostole a okrem skupinovej fotky objal každé dieťa zvlášť na sólo fotku. Až potom šiel do športovej haly.

Raz sme s ním boli na výlete. Nielen moja rodina, ale aj všetci tí, ktorým sa chcelo na sviatok povýšenia Sv. kríža v r. 2011 vyšliapať na najvyšší vrch Malých Karpát – Záruby a pripomenúť si 20. výročie vztýčenia kríža na jeho vrchole. Nikdy nezabudnem na jeho trpezlivosť, s akou počas výstupu odpovedal na všetečné otázky mojich detí a ani na výrok môjho najmladšieho syna (10 r.), ktorému sa v ten deň ráno na túru veľmi nechcelo: „ Mami, keby som bol vedel, že otec arcibiskup je taký super, ja by som sem bol išiel už o hodinu skôr.“

Raz bol s nami na lampiónovom sprievode. Vzhľadom na trvalú prítomnosť množstva pútnikov bol v rámci nabitého programu Trnavskej novény problém nájsť priestor pre detskú omšu, tak ju spolu s trnavským dekanom pripravili v predvečer novény 2011. Po sv. omši mohli deti isť s lampiónikmi na sprievod ulicami mesta po trase tradičnej nedeľnej procesie s milostivým obrazom. Vo veľmi početnom sprievode detí s rodičmi bol v civile aj otec arcibiskup s „homemade“ lampiónikom ozdobeným Trnavskou Pannou Máriou.

Raz som ho počula kázať na trnavskej novéne. Na novénu chodím už vyše 20 rokov a počula som tam veľa kazateľov, ktorí problematiku mariánskej úcty rozobrali zo všetkých možných aspektov. Po prvýkrát tam však zaznelo skutočné vyznanie syna k Matke. Nikdy ma žiadny príhovor tak mocne neoslovil.

Navždy sa zapíše do dejín Trnavy ako ten, ktorý vyhlásil rok Panny Márie Trnavskej. Pri príležitosti 300. výročia zázračnej záchrany mesta (r. 2010) na jeho pozvanie kráčali v slávnostnej procesii mestom kardinál Tomko, nuncius Giordana a mnohí slovenskí biskupi, ktorí sa podpisovali pod jeho pozdravný list adresovaný Sv. Otcovi. O rok neskôr, keď sa rok Trnavskej Panny Márie končil, kráčal mestom vedľa neho ako hlavný celebrant arcibiskup Zvolenský. O necelé dva mesiace začala slávna vatikánska vizitácia a postoj čelných predstaviteľov Cirkvi sa náhle zmenil.

Dva týždne pred jeho odvolaním sme boli na sviatok Božieho Tela na procesii ulicami mesta. Keď po skončení sv. omše vychádzal z chrámu, pristavil sa pri nás, pobozkala som mu prsteň a povedala som mu, že sme radi, že sme mohli byť s ním na procesii. Ani vo sne by mi nenapadlo, že to bolo naposledy. Bol pre nás skutočným duchovným otcom, ktorý nás mal rád a my sme jeho lásku cítili. Tiež sme ho mali radi a stále sa za neho modlíme. Svoj postoj na rozdiel od cirkevných predstaviteľov len tak ľahko zmeniť nedokážeme.