Dar boží pre Trnavu - Elena Timková

Mám to šťastie, že som Trnavčanka, a tak som mala možnosť poznať Mons. Róberta Bezáka. Ked´ prišiel do Trnavy, nič mi to meno nehovorilo, nič som o ňom nevedela. Nepamätám si presne, kedy som ho počula a videla prvýkrát, ale pamätám si, že toto stretnutie vo mne zanechalo hlboký dojem a cítila som, že tohto človeka potrebujem a chcem znova počuť a byť v jeho blízkosti. Preto som vyhľadávala akcie a podujatia, ktoré pre nás pripravil, ako napr.Hodina s arcibiskupom, Noc kostolov, sv. omšu, ktorou otvoril festival Lumen, jeho nezabudnuteľný príhovor k Trnavskej Panne Márii na záver Novény a mnohé iné. Vždy to bol pre mňa veľký duchovný a inšpirujúci zážitok, zdroj duševnej sily.

Nedá mi o Róbertovi Bezákovi písať v minulom čase, ved´ stále je tu, úžasný, charizmatický človek, z ktorého vyžaruje pokora, skromnosť, láska, dobro...taký je v arcibiskupskom odeve, ale taký je aj ked´ sa s ním náhodne stretnete na ulici. To nestretnete vysokého cirkevného hodnostára, ale ČLOVEKA, ktorý vyzerá ako celkom obyčajný človek, hoci ním rozhodne nie je. Tento človek priehrštím rozdáva pokoj a lásku všade, kde sa objaví.

Nikdy nezabudnem na dve náhodné stretnutia s našim arcibiskupom Róbertom Bezákom. Obidve sa uskutočnili až po jeho odvolaní počas mojich cyklistických potuliek po Trnave. Bicyklovala som sa s priateľkou a zrazu ma upútal na chodníku nejaký človek, taký celkom obyčajný - nohavice, tričko, športová kabela cez plece...'To ste Vy?', na viac som sa nezmohla od pocitu radosti a šťastia zo stretnutia. 'A vy ste ma spoznali?' Akoby som ho mohla nespoznať? Či v arcibiskupskom rúchu, či v tričku, vždy to bol a je užasný, dobrý, priateľsky človek . Na jeho stisk ruky a spontánne objatie nikdy nezabudnem. Druhé stretnutie bolo podobné. Zase na bicykli s priateľkou; neďaleko od kostola stálo pár ľudí a uprostred vynikal jeden, určite nielen svojou postavou; a bol to zase on. 'Toto sú moje dve priateľky, bicyklistky', takto si nás pamätal. Viac som ho už osobne nestretla, hoci si to veľmi želám, aby som mu mohla znovu povedať, ako si ho vážim, chcela by som sa mu poďakovať za to, že vďaka nemu sa moja viera v Krista prehĺbila a upevnila, chcela by som mu ešte povedať, že zostane navždy mojim arcibiskupom.

Ďakujem Róbertovi Bezákovi za to že je, ďakujem aj Bohu, že nám ho ako veľký dar poslal do Trnavy, hoci len na krátku dobu. Verím v pravdu a v božiu spravodlivosť, a preto verím v návrat Róberta Bezáka medzi jeho veriacich.